Život Prešova
online
online
LAJČÁK: Odklad platnosti sankcií je prejavom EÚ dať šancu mieru
09.02.2015 Celý región
Brusel 9. februára (TASR) - Ide o rozumný krok. Týmito slovami opísal šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák rozhodnutie ministrov zahraničných vecí EU, ktorí na dnešnom stretnutí v Bruseli rozhodli o odklade už schválených sankcií voči Rusku o jeden týždeň, do 16. februára.
Lajčák pripomenul, že Rada ministrov je politický orgán a ministri by mali rozhodovať politicky a reagovať na novovzniknutú situáciu.
"Ak hovoríme, že sankcie nie sú našim cieľom, ale prostriedkom našej politiky, tak od doby, kedy bolo prijaté rozhodnutie o nových sankciách do dnešného dňa nastal nový vývoj," skonštatoval Lajčák.
Dodal, tým novým momentom je misia francúzskeho prezidenta a nemeckej kancelárky, ktorú Francois Hollande a Angela Merkelová presadzovali v Kyjeve a v Moskve a ktorá by v stredu mala vyústiť do nových mierových rozhovorov v Minsku.
Šéfka európskej diplomacie Federica Migheriniová presadila odklad platnosti reštrikčných opatrení na žiadosť ukrajinského ministra zahraničných vecí Pavla Klimkina, ktorý EÚ zaslal túto žiadosť s odkazom na rokovania v Minsku.
Lajčák v tejto súvislosti zdôraznil, že EÚ by mala urobiť všetko preto, aby dala najavo. že jej záleží na úspechu tohto stretnutia, aj preto sa ministri zhodli, že hoci nové sankcie už boli schválené, vstúpia do platnosti až v pondelok na budúci týždeň.
"To považujeme za demonštráciu toho, že EÚ je naďalej sústredená na tento proces, je pripravená použiť všetky svoje nástroje, ale chce dať šancu rokovaniam v Minsku," uviedol Lajčák.
Na otázku TASR, či úspech alebo neúspech rokovaní v Minsku povedie k sprísneniu alebo zrušeniu už dohodnutých sankcií, minister uviedol, že netreba o ničom špekulovať, ale ak sa rokovania v Minsku uskutočnia, Rada ministrov je kedykoľvek pripravená na nové stretnutie a reflexiu toho, či sankcie tak ako boli načrtnuté ešte odrážajú skutočný stav vecí. Diplomati budú mať možnosť sankcie upravovať "v jednom alebo v druhom smere".
Šéf slovenskej diplomacie zároveň priznal, že diplomati EÚ momentálne neuvažujú o nových hospodárskych sankciách voči Rusku a čo sa týka rokovaní v Minsku, v Bruseli prevláda skôr zdržanlivosť ako optimizmus.
"Môžem povedať, že naše očakávania sú veľmi zdržanlivé. Ale tak ako povedala kancelárka Merkelová počas konferencie v Mníchove, istá šanca tu je a našou povinnosťou je využiť ju," povedal Lajčák.
Dodávky zbraní pre Ukrajinu neboli predmetom diskusií
Lajčák upozornil, že neexistuje čosi ako stratégia Európskej únie týkajúca sa zbrojnej pomoci pre Ukrajinu v jej spore s proruskými povstalcami.
"Na tejto Rade ministrov sme o tom vôbec nediskutovali. Je samozrejmé a jasné, že toto nie je téma ani pre Európsku úniu, ani pre Severoatlantickú alianciu, To je téma pre jednotlivé členské štáty," spresnil Lajčák.
Agentúra DPA citovala šéfa slovenskej diplomacie ešte pred začatím dnešnej Rady ministrov, keď uviedla jeho slová, že "treba dať šancu politickým rokovaniam" a že "poslať zbrane jednej strane nevyhnutne povedie druhú stranu, aby si zaobstarala zbrane od iných dodávateľov".
Aj keď sa o tejto téme nerokovalo, s podobnými názormi sa po príchode do Bruselu prezentovali diplomati z Británie, Holandska či Rakúska. Na druhej strane sú štáty ako Litva alebo Poľsko, ktoré sú v prospech dodávok "obranných zbraní" pre Ukrajinu.
Podobný postoj ako EÚ má aj NATO. Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg minulý týždeň v Bruseli vyhlásil, že NATO neposkytne Ukrajine zbrane, nemôže to však zakázať jednotlivým členom aliancie.
Lajčák pripomenul, že Rada ministrov je politický orgán a ministri by mali rozhodovať politicky a reagovať na novovzniknutú situáciu.
"Ak hovoríme, že sankcie nie sú našim cieľom, ale prostriedkom našej politiky, tak od doby, kedy bolo prijaté rozhodnutie o nových sankciách do dnešného dňa nastal nový vývoj," skonštatoval Lajčák.
Dodal, tým novým momentom je misia francúzskeho prezidenta a nemeckej kancelárky, ktorú Francois Hollande a Angela Merkelová presadzovali v Kyjeve a v Moskve a ktorá by v stredu mala vyústiť do nových mierových rozhovorov v Minsku.
Šéfka európskej diplomacie Federica Migheriniová presadila odklad platnosti reštrikčných opatrení na žiadosť ukrajinského ministra zahraničných vecí Pavla Klimkina, ktorý EÚ zaslal túto žiadosť s odkazom na rokovania v Minsku.
Lajčák v tejto súvislosti zdôraznil, že EÚ by mala urobiť všetko preto, aby dala najavo. že jej záleží na úspechu tohto stretnutia, aj preto sa ministri zhodli, že hoci nové sankcie už boli schválené, vstúpia do platnosti až v pondelok na budúci týždeň.
"To považujeme za demonštráciu toho, že EÚ je naďalej sústredená na tento proces, je pripravená použiť všetky svoje nástroje, ale chce dať šancu rokovaniam v Minsku," uviedol Lajčák.
Na otázku TASR, či úspech alebo neúspech rokovaní v Minsku povedie k sprísneniu alebo zrušeniu už dohodnutých sankcií, minister uviedol, že netreba o ničom špekulovať, ale ak sa rokovania v Minsku uskutočnia, Rada ministrov je kedykoľvek pripravená na nové stretnutie a reflexiu toho, či sankcie tak ako boli načrtnuté ešte odrážajú skutočný stav vecí. Diplomati budú mať možnosť sankcie upravovať "v jednom alebo v druhom smere".
Šéf slovenskej diplomacie zároveň priznal, že diplomati EÚ momentálne neuvažujú o nových hospodárskych sankciách voči Rusku a čo sa týka rokovaní v Minsku, v Bruseli prevláda skôr zdržanlivosť ako optimizmus.
"Môžem povedať, že naše očakávania sú veľmi zdržanlivé. Ale tak ako povedala kancelárka Merkelová počas konferencie v Mníchove, istá šanca tu je a našou povinnosťou je využiť ju," povedal Lajčák.
Dodávky zbraní pre Ukrajinu neboli predmetom diskusií
Lajčák upozornil, že neexistuje čosi ako stratégia Európskej únie týkajúca sa zbrojnej pomoci pre Ukrajinu v jej spore s proruskými povstalcami.
"Na tejto Rade ministrov sme o tom vôbec nediskutovali. Je samozrejmé a jasné, že toto nie je téma ani pre Európsku úniu, ani pre Severoatlantickú alianciu, To je téma pre jednotlivé členské štáty," spresnil Lajčák.
Agentúra DPA citovala šéfa slovenskej diplomacie ešte pred začatím dnešnej Rady ministrov, keď uviedla jeho slová, že "treba dať šancu politickým rokovaniam" a že "poslať zbrane jednej strane nevyhnutne povedie druhú stranu, aby si zaobstarala zbrane od iných dodávateľov".
Aj keď sa o tejto téme nerokovalo, s podobnými názormi sa po príchode do Bruselu prezentovali diplomati z Británie, Holandska či Rakúska. Na druhej strane sú štáty ako Litva alebo Poľsko, ktoré sú v prospech dodávok "obranných zbraní" pre Ukrajinu.
Podobný postoj ako EÚ má aj NATO. Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg minulý týždeň v Bruseli vyhlásil, že NATO neposkytne Ukrajine zbrane, nemôže to však zakázať jednotlivým členom aliancie.
0
www.ZIVOTPO.sk
